Bloghttp://silviafedorkova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskŽivot a lá Fedorková (silviafedorkova)Je leto. Vonku prší, zda sa mi to úsmevné.....cica spí v skrini.Cítim sa na 15 a o chvilu mi bude 28... :) to mi tiez pripada úsmevné...ked mi bude 38 tak asi budem chciet mat 28 :) ale to si nemyslím, pretože budem mať asi stále 15, a tak som spokojná. Mať stále 15 má výhody, dokopy vás nič netrápi a svet viac menej gombička.Vonku sa síce tvárim, že je všetko neskutočne vážne a strašne doležité, ale len doma mačka vie ( a môj muž ), že do tzv."normalnosti" mám ďaleko.Tak trošku mi to chvíľami kazí môj manžel, pretože nie vždy má naladu na moje puberťacke správanie, ale kašlem na to....Je taký dospelák....miestami... samozrejme.....ale predsa som taká neúplná 15-tka, alebo až veľmi úplná? Rozmyšlam, niekedy....aký je ten svet veľmi krásny, hoci nás niekedy stretávajú našimi očami videné tzv. nepekné veci.Osoba človeka teda akože ja, sa potom zamýšľa aké je to keď sa stane niečo zle a nie ste na to pripravený resp. nemôžete byť, tak to nefunguje.Stále mi vrta v hlave ten hnusný pocit, keď vám niekto zamáva na rozlučku a vy ani netušíte, že to je ozajstná rozlučka na furt !!!! FB spája ľudí a niekedy sa tam človek dozvie o krutých rozlúčkach svojich "priateľov".Fri, 13 Jul 2012 15:02:07 +0200http://silviafedorkova.blog.sme.sk/c/303384/Zivot-a-la-Fedorkova.html?ref=rssČerven (silviafedorkova)Sedím a čakám. Čakám, kedy sa ručičky uspôsobia do spravnej polohy a ja budem mať povolené odísť.Práca. Dnes som si zložila blog, teším sa. Opäť čakám, chcem písať, ale čakám a nič. Ráno ma múza kopala priamo do zadku ( pardón za výraz )a ja som nemohla písať, práca. Väčšinu dnešného dňa som surfovala po nete a čítala články. Neviem či sa to dá nazvať článkami. Tvária sa poučne a s nejakým kvázi zmysluplným obsahom. V poslednej dobe všetko zovšednieva, aspon mi to tak pripadá.Nie nie, nejde o nejaký pesimisticko-realistický povzdych, je to proste fakt. "Asi sa máš až příliš dobre."povedala mama.A ja zisťujem, že má pravdu ( ako ináč ). Všetko je nejako v kľude, muž počúva, mačka je prítulnejšia (po kastracii) a ja čakám na niečo extra. Extra správu, extra chvíľu, extra nápad. Furt len čakám. Kolegyňe z práce stále  básnia o deťoch, ale podľa mňa mi nehovoria pravdu, len ma chcú namočiť, aby v tom neboli samé.Súhlasne s nimi pokyvkám hlavou, aké je to materstvo úžasné.Súcitim s nimi. Držím im všetkým prsty, nech majú dlho takú psychitsku pohodu.  Ja by som takú chcela mať, keď sa raz pre materstvo rozhodnem.V podstate žijem, tak kľudný život, že je to až nudné.Fri, 10 Jun 2011 15:31:34 +0200http://silviafedorkova.blog.sme.sk/c/267658/Cerven.html?ref=rss