Som empatická 15-tka, a viedia ma potrápiť rozlúčky na furt, zažité mojimi "FB priateľmi".Hovorí sa, že by sa malo počítať so všetkým, aj s posteľou v zemi.Ale dá sa to ???? Ja cítim, že nie.To NIE, je pre tak jednoduché ale tak kruté.Svieti slnko. Už neprší.Život je taký prekrásny a užasný, že sa neodvážim povedať, že ho žijem naplno. Keby bol naplnený, tak som uspokojená so všetkým a všetkými okolo seba.Ale nie som.A to ma ženie dopredu, to mi dáva silu a radosť zo života.V mojich očiach sa mi možno niekedy nedarí, ale to vôbec nie je podstatné,pre mňa je doležité žiť a užívať si všetko na poloplno. A to poloplno má pre mňa väčší význam ako naplno.Stále sa učím žiť!A hľadám, a som rada, že TO niekedy nanájdem, pretože to pridávava do plnosti, do toho mojho poloplna.
Mala som potrebu to dostať mimo mňa, ale neručím za to, že to je aj zrozumiteľné :)
A na záver MEXE MEXE MAINHA > youtube :)