Červen

Autor: Silvia Fedorková | 10.6.2011 o 15:31 | (upravené 10.6.2011 o 16:38) Karma článku: 3,27 | Prečítané:  561x

Sedím a čakám. Čakám, kedy sa ručičky uspôsobia do spravnej polohy a ja budem mať povolené odísť.Práca. Dnes som si zložila blog, teším sa. Opäť čakám, chcem písať, ale čakám a nič. Ráno ma múza kopala priamo do zadku ( pardón za výraz )a ja som nemohla písať, práca. Väčšinu dnešného dňa som surfovala po nete a čítala články. Neviem či sa to dá nazvať článkami. Tvária sa poučne a s nejakým kvázi zmysluplným obsahom. V poslednej dobe všetko zovšednieva, aspon mi to tak pripadá.Nie nie, nejde o nejaký pesimisticko-realistický povzdych, je to proste fakt. "Asi sa máš až příliš dobre."povedala mama.A ja zisťujem, že má pravdu ( ako ináč ). Všetko je nejako v kľude, muž počúva, mačka je prítulnejšia (po kastracii) a ja čakám na niečo extra. Extra správu, extra chvíľu, extra nápad. Furt len čakám. Kolegyňe z práce stále  básnia o deťoch, ale podľa mňa mi nehovoria pravdu, len ma chcú namočiť, aby v tom neboli samé.Súhlasne s nimi pokyvkám hlavou, aké je to materstvo úžasné.Súcitim s nimi. Držím im všetkým prsty, nech majú dlho takú psychitsku pohodu.  Ja by som takú chcela mať, keď sa raz pre materstvo rozhodnem.V podstate žijem, tak kľudný život, že je to až nudné.

Asi začnem variť džemy.Ma napadlo.16.00 a doniesli mi objednávky.Zisťujem, že mi dnes nevolal p.Rukavička.Veľmi milý pán, vyjadrovaním mi pripomína Lasicu v českej verzii. Telefonát s ním povznáša.Snaží sa slovensky.To poteší.On vie ako na mňa.Máme spolu také kurzy slovenského jazyka "po dráte".Minule sa ma pýtal, ako je slovensky "stýskat se". Ináč krásne slovenské slovo  - cnieť. A cnie sa mi. Veľmi.Chýba mi slovenčina.Preto píšem. Rada čítam slovenské slová.Sú krásne.Také "očačkané", také mäkké, také na pohladenie. Zdá sa mi, že pán Rukavička je poetická duša, rozhovory vedie väčšinou v rýmoch.Ako mu to víde, niekedy aabb, inokedy ababa a  ked nemá deň tak aj abca. Celý život ako metalurgický technológ a takáto duša. Mám šťastie, je to moc človek, moja krv. Ono to asi ide spojiť technické vnímanie s poetickým, vždy som si myslela, že sú to diamietrálne rozličné smery.Dáva mi to nádej na obnovu toho mojho vnútorného poettického človeka.Roky štúdia technických faktov, vzorcov, viet, dôkazov ho síce pritlačili niekde na samé dno.Zisťujem, že prežil. Obživol a obživol práve na mieste kde som to vôbec nečakala, vo fabrike na výrobu a spracovanie ocele. Padám na zadok ( akože ).Je čas.Ručičky už dobehli kam mali.Hlavou mi prebehla myšlienka na kolegu, je chrumkavý a voňavý.Škoda, že sa pozná s mojim mužom.Mám zabrany.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?